zdravé zdravotníctvo

umenie, drevo a príroda liečia

Aj keď si zdravotnícke priestory často spájame len s miestom nechceného prečkania nepríjemného zážitku, nemusí to tak zostať. A dokonca na spríjemnenie chladných priestorov nepotrebujeme ani chýbajúce milióny. Veríme, že často aj ekonomicky nenáročný redizajn interiérov, či diela, ktoré už dlhšie ležia kdesi v ateliéroch umelcov, môžu spôsobiť pre pacientov veľké zmeny.

Naše aktivity staviame na viacerých svetových výskumoch o umení, dreve (prírodných materiáloch) a prírody v zdravotníckych priestoroch. Práve tieto tri prvky tvoria hlavné nástroje pre naše aktivity.


umenie v zdravotníctve

Ísť do polikliniky alebo nemocnice nie je rovnakou voľbou, ako vybrať sa slobodne do galérie. Ocitáme sa tu nechcene, odkázaní na pomoc iných a preto sme z toho, okrem samotnej zdravotnej ťažkosti, často otrávení, vystresovaní a nesvoji.

Každý zásah do priestoru má na pacienta v zraniteľnej situácii veľký vplyv a je preto dôležité odôvodniť ho a premyslieť. Pod umením v zdravotníctve si nepredstavujte vyčerpávajúce preplnené chodby, čakárne aj izby pacientov. Vhodne zvolené a vybraté umenie dokáže priestory poľudštiť a spríjemniť nám nevyhnutný čas čakania na vyšetrenie či samotnej liečby. Pri výbere umenia postupujeme citlivo na základe výskumov, ktoré dokazujú, že správne zvolené umenie dokáže redukovať pocit bolesti distrakciou pacienta. Umenie obsahujúce krajinné výjavy, priateľské tváre a známe predmety môžu napríklad znížiť krvný tlak a srdcový tep.

Pri osadení umenia berieme samozrejme do úvahy, do akého priestoru a akým pacientom bude umenie prístupné. Chceme pracovať s rôznorodou formou umenia akým sú grafiky, fotografie, maľby, muraly, sochy, efemérne architektúry či participatívne inštalácie v interiéri aj exteriéri.

Okrem vhodného materiálu, tvaru a veľkosti si rovnako uvedomujeme, že 'Farba je viac ako len dizajnový prvok.' Farba je médium na vytvorenie priestoru a emócií a preto hľadáme diela jasných a svetlých farieb, ktoré do priestoru vnesú svetlo. Diela pracujúce s primárnymi farbami, ktoré prinášajú hravosť a potenciál, či so zelenou, ktorá evokuje pokoj a zeleň.

Spolupráca s umelcami sa dnes v mnohých krajinách aplikuje už pri návrhu samotného zdravotníckeho zariadenia a umelecké diela tak majú svoje adekvátne miesto naprieč celým objektom. Okrem toho sa umenie k pacientom prináša aj inými spôsobmi - Montreal Museum of Fine Arts napríklad ohlásilo spoluprácu s miestnou nemocnicou vďaka ktorej môžu lekári pacientom predpísať v rámci liečby návštevu múzea.

Sme presvedčení, že umenie má na pacientov silný terapeutický dopad a pomáha ich liečbe. Aj preto je dôležité, aby neostalo vystavené len pre vybrané skupiny obyvateľov, ale inkluzívne prezentované všetkým, najmä tým, ktorí sa nachádzajú v zraniteľnej životnej situácii.

1 - Pediatric Cancer Center Barcelona at SJD Barcelona Children’s Hospital (link)
2 - Dancing bubbles project, Kawagoe (link)
3 - Hospital Sao Joano, Porto (link)
4 - The Junipers, Psychiatric Intensive Care Unit (link)

drevo a prírodné materiály v zdravotníctve

Za chladné a nepríjemné prostredie majú, okrem celkového usporiadania, najväčšiu zodpovednosť použité materiály. V zdravotníctve potrebujeme docieliť čisté a odolné prostredie, preto sme si zvykli na časté používanie ľahko umývateľného a dostupného plastu, či laminátu. Použitie prírodných materiálov je chápané pre toto prostredie ako nedostatočne sterilné.

Práve drevo nás však upokojuje a spolu s inými prírodnými materiálmi nám evokuje pocit bezpečia, ktorí sme si v sebe zapísali od prvotných príbytkov. “Drevo ako aj ostatné autentické prírodné materiály nám evokujú prežitie, tým že sme si z nich dokázali vytvárať prvé príbytky a úžitkové predmety. Po predkoch sme zdedili inštinktívne preferovanie prírodných materiálov. Zároveň sú súčasťou našej kultúry a jej zdieľaných hodnôt na vedomej a nevedomej úrovni,” hovorí prof. Veronika Kotradyová. (prelink na rozhovory: Denník Postoj, Dennik N)


Pri pojme “drevo” nehovoríme o materiáloch na báze dreva, ale o masívnom dreve. Takéto drevo, s čo najmenšou povrchovou úpravou, má silné antimikrobiálne účinky, a preto je to tá správna voľba aj v zdravotníckych zariadeniach. Pri povrchovej úprave lakom má drevo stále svoju silu, ale vyvoláva pri dotyku umelý pocit. Naopak prírodné rastlinné oleje a vosky nezatvárajú povrch dreva a pritom ich môžeme umývať rovnako ako lakované. Ideálnou formou je masívne drevo bez povrchovej úpravy, ktoré je možné čistiť technickým liehom. Takéto drevené povrchy “Majú vlastné antiseptické látky: v prípade ihličnanov sú to terpenoidy, v prípade dubu zase triesloviny. No rolu hrá aj prirodzená anatomická stavba dreva, ktorú majú všetky dreviny. Tým, že je pórovité a má absorpčné schopnosti, odsáva z povrchu vlhkosť. Nevzniká na ňom prostredie, v ktorom sa baktérie môžu dobre množiť. Preto je v podstate akékoľvek drevo lepšie ako plast či sklo,” pokračuje prof. Kotradyová v spomenutých rozhovoroch.

Je samozrejmé, že nie vo všetkých zdravotníckych priestoroch môžeme drevo s takouto povrchovou úpravou použiť. Pacienti však pri svojej návšteve lekára strávia najdlhší čas v čakárni pre pacientov. Práve v tomto priestore je dôležité vhodné sedenie, ale aj celkové vybavenie, ktoré počas čakania využije (vešiaky, stolíky a pod.). Uvedomujeme si, že komfort tvrdosti sedenia pri dlhom čakaní je pre pacienta kľúčový a preto dopĺňame drevené sedenie mäkkším korkom či zvliekateľným vankúšom.


Pri drevenej čakárni pracujeme aj s ďalšími dôležitými aspektmi. Napríklad správne osvetlenie má mať pri pokojnom sedení v čakárni teplú bielu farbu (t.j. do 3000K). Taktiež pri návrhu zhodnotíme množstvo vizuálneho smogu v čakárni a skutočnú pridanú hodnotu informácií pre pacienta. Po vyselektovaní najdôležitejších informácií sa ich snažíme dostať do digitálnej podoby a zobraziť ich v jednotnom dizajne, ak je to možné na jednom mieste. Tretím dôležitým doplnením redizajnu interiéru je aj navigácia pacienta, ktorá musí byť jasná, zrozumiteľná a prevedená v kvalitnom dizajne.


Dôležitý výskum, z ktorého vychádzame: Wood and Its Impact on Humans and Environment Quality in Health Care Facilities (link)

Čakáreň Národného onkologického ústavu, Nemocnica Kramáre (2017, BCD labs)

Autori: Ing. arch Martin Boleš, prof. Ing. Veronika Kotradyová PhD.
Vizualizácie: Ing. arch Martin Boleš
Foto: Noro Knap

príroda v zdravotníctve

V roku 1986 WHO (World Health Organisation) definovala Sick Building Syndrome - ide o uzavreté prostredie budovy, ktoré negatívne ovplyvňuje naše zdravie. Zdravotnícke uzavreté prostredie plné zvýšeného množstva nežiadúcich látok oproti iným budovám je pre, navyše chorú, osobu veľmi zaťažujúce. Zároveň ide o stresujúce prostredie, ktoré nechceme, ale potrebujeme. “Ide o emočný a vnemový kontext, plný stresu, v ktorom človek prichádza k hlbokej potrebe - byť upokojený,” vysvetľuje Upali Nanda, viceprezident a riaditeľ výskumu v American Art Resources.

Na upokojenie vieme využiť princíp biofílie, teda vrodené emočné spojenie ľudstva s ostatnými živými organizmami. Ide o princíp, ktorý hovorí, že vrodenou tentendciou človeka je hľadať spojenie s prírodou. Je to pre človeka to najprirodzenejšie prostredie, v ktorom sa naučil prežiť a zžil sa s ním. V zdravotníckych zariadeniach však kontakt s prírodou často chýba.
Príroda a rastliny môžu byť pacientovi blízko rôznymi spôsobmi. Okrem výhľadov z okien môžeme dovybaviť exteriér sedacími prvkami, dočasnou zeleňou na vytvrdených povrchoch ale doplniť vhodné rastliny aj v interiéri čakární, či vestibulu. Práve rastliny, vďaka spomenutej biofílii, pôsobia na mentálnu pohodu pacientov a koncentráciu. Okrem toho znižujú výskyt baktérií a plesní, okysličujú vzduch a okrem oxidu uhličitého pohlcujú z prostredia aj toxíny, oxid uhoľnatý, formaldehyd či benzén - prvky zodpovedné v prostredí za bolesť hlavy, ospalosť, či závraty.


zdravé zdravotníctvo

© 2023